29 jan Skutočné príbehy obetí nám potvrdzujú, že KIT má zmysel

Ak sa nebudete môcť osobne zúčastniť na našich diskusiách o rozpoznávaní manipulácie a prejavov domáceho násilia v partnerskom zväzku (2.2. v Bratislave, 9.3. v Banskej Bystrici a 27.3. v Nitre), nájdite si čas na prečítanie skutočných príbehov obetí, ktoré vystúpili zo začarovaného kruhu násilného vzťahu vďaka odborníčkam Krízového intervenčného tímu (KIT). Môžete tým pomôcť sebe alebo niekomu vo vašom okolí.

Príbehy pani Zuzany aj Dominiky sú klasickými príkladmi zneužívania moci zo strany partnera a manipulácie manželom. Nesmieme však zabúdať, že obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek z nás bez ohľadu na pohlavie, rod, spoločenský status, ekonomickú situáciu. Nie je to ani otázka vzdelania či rodinného zázemia – aj sebavedomá žena môže podľahnúť manipulácii zo strany partnera (najmä v stave zamilovanosti). V rámci nastavovania dôvery a hraníc vo vzťahu žiadna osoba, vstupujúca do nového partnerského zväzku neočakáva, že sa jej harmonický vzťah môže zmeniť na násilný.

Život manželky v zlatej klietke

Prvým znakom manipulácie a násilného správania je, že partner sa snaží ženu oddeliť od jej okolia, ktoré by jej mohlo poskytnúť kritickú spätnú väzbu. To sa stalo presne pani Dominike, keď na jej svadbu nebol nikto z jej okruhu blízkych pozvaný: „Pri plánovaní svadby totiž padlo z partnerovej strany niekoľko racionálných dôvodov, prečo tá a tá osoba z mojej strany by tam byť radšej nemala. Vtedy som to vnímala, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku – veď predsa finančne zabezpečoval svadbu on…“ Po čase však pani Dominika dodala: „Keď však nad tým teraz tak rozmýšľam, nebol to len jeho ústretový krok, za ktorý by mu mnohé ženy boli vďačné, ale bola to doslova kúpa, vopred premyslený krok. Bola som však strašne zamilovaná, a tak som jednotlivé varovné signály manipulovania vo vzťahu zaslepeno prehliadala – veď na každú moju otázku či námietku z jeho strany vždy existovala pohotová reakcia… Mne vtedy stačilo, že som jeho ženou, oficiálnou manželkou.“

Po sobáši nasledovala žiadosť manžela, aby Dominika začala pracovať z domu. Keď si chcela ísť zacvičiť do posilňovne, zriadil jej telocvičňu doma, a keď si chcela ísť zaplávať, odkázal ju na bazén pri dome. Pribudli k tomu zákazy stretnutí s priateľkami a priateľmi: „aj moji rodičia boli v jeho očiach zlí a o tom presviedčal aj mňa,“ uvádza. Začala si pripadať ako vtáčik v zlatej klietke.

Odborníčky KIT-u upozorňujú, že druhý najčastejší spôsob manipulácie vo vzťahu je vytvorenie tzv. závislostného vzťahu  – presviedčania ženy o tom, že iba s daným partnerom je v „bezpečí“, chránená a má „všetko, čo potrebuje.“ Partner má potom priestor na podkopávanie jej sebavedomia a názorov. Dominike manžel takto rôznymi cielenými útokmi pošliapal osobnosť: „Prešlo niekoľko rokov, a ja som vedela, že už nie som tá ambiciozna a sebavedomá žena, ako kedysi. Nevedela som, kto mi môže z tejto pasce pomôcť, a či to vlastne ja sama chcem. Rezignovala som na život.“

Zhoršená situácia po narodení dieťaťa

Násilné správanie sa môže často prejaviť, keď sa do rodiny narodí potomok. To sa stalo aj obom klientám KIT-u – pani Zuzane i Dominike, ktoré súhlasili so zverejnením ich príbehov, aby otvorili iným potenciálnym obetiam domáceho násilia oči a dodali hovoriť nahlas o tom, čo prežili a prežívajú.

Keď sa pani Dominike po roku manželsta narodila dcéra, manžel voči nej neprejavil žiadne city: „Mňa však vedel donekonečna poučovať, prikazoval mi – ako sa mám o ňu starať,“ uvádza, pričom si spomína i na to, ako na ňu útočil pre jej fyzický výzor: „Nakoľko som sa po pôrode zaguľatila, vyhadzoval mi na oči, ako sa mu hnusím. Vždy, keď videl, ako mám v ruke jedlo, vynadal mi, aká som obézna a vytrhol mi jedlo z ruky… A aj keď som cítila, že to už niekedy preháňa, stále som dúfala, že sa to celé zmení – veď predsa nie je možné, aby mi človek, čo ma kedysi toľko miloval, takto donekonečna ubližoval.“

Pani Zuzana opísala podobný zlom vo vzťahu a ochladnutie citov práve po narodení ich spoločného syna, pričom hľadala vinu na svojej strane: „Znášala som toto jeho správanie najmä kvôli výchove dieťaťa a finančnej závislosti od neho, nakoľko som v tom čase bola iba poberateľkou rodičovského príspevku.“ No Zuzanim manžel tiež vyvolával žiarlivostné scény: „Každý muž, ktorý sa mi dovolil na ulici pozdraviť, bol podľa neho mojím milencom a nepríjemným, až vulgárnym spôsobom ma obviňoval z promiskuitného správania sa. V prípade, že som sa zdržala na nákupe alebo niekde inde, opakovane mi vyvolával a zisťoval – kde som, s kým som, a najmä – kedy sa presne vrátim.“

Popri psychických ranách i fyzické útoky

Najhoršie však bolo pre pani Zuzanu zistenie, že manžel má kdesi inde inú rodinu: „Jedného dňa ma kontaktovala jeho manželka, ktorá však podľa jeho tvrdení mala zahynúť pri nehode spolu s ich synom.“ Takisto sa stretla s manželovou mamou a otcom, ktorých pred ňou zatajoval. Keď pani Zuzana vystavila manžela zoči-voči skutočnostiam, ktoré sa o ňom dozvedela, vyústilo to do otvoreného konfliktu: „Sotil do mňa tak silno, že som sa udrela o stenu, stratila rovnováhu a spadla som na zem. Kým som sa pozviechala, on už bežal ku schodom… Začali sme sa doťahovať o dieťa na schodisku, kde mi tak silno vykrútil ruku, až som kričala od bolesti.“ Pri pohrození políciou jej iba pokojne rozprával, že len nech si zavolá policajtov, aj tak jej nepomôžu – neuveria jej totiž.

Privolaná policajná hliadka sa, žiaľ, správala presne tak, ako to tento násilný a manipulatívny partner predpovedal. Po spísaní udalosti a zistení, že dom, ktorý stavali a platili spoločne, je celý vlastne napísaný iba na neho, zničená odišla s dieťaťom preč: „Zaparkovala som pri jazere ako bezdomovkyňa, uložila syna spať a začala hľadať na internete pomoc.“

Dôležitý prvý kontakt s KIT-om

Pani Dominika takisto vo svojom príbehu detailne opisuje, ako sa k slovným ponižovaniam a ku psychickému týraniu od manžela čoraz viac pridružovali aj fyzické útoky. Jedna takáto hádka vyústila do privolania policajnej hliadky: „Pri nejakej z ďalších našich hádok, ktoré vyvolal opäť on (pre nejaký blbý, nepodstatný dôvod) však ku mne pristúpil zozadu, obmotal mi kábel okolo krku a začal ma škrtiť.“ Ako sa obávala, privolaní policajti nepripisovali celej tej situácii dôležitosť. Ťažko sa jej na celú udalosť spomína: „Bola som dezorientovaná – nielen v celej situácii, ktorá sa rýchlo zomlela, ale aj vo vlastných emóciach… Hlava úplne vygumovaná a telom lomcujú pocity strachu a beznádeje, tiež viny.“ Jedna policajtka jej však na papier napísala akési meno a číslo so slovami: „Zavolajte tejto pani. Je z organizácie, kde Vám môžu pomôcť.“

V oboch prípadoch šlo o prvý telefonický kontakt práve s právničkou z organizácie ADRA a vedúcou Krízového intervenčného tímu (KIT), Danielou Borzovou. Pani Zuzana na tento prvý kontakt spomína takto: „Celú noc sme strávili v telefonickom rozhovore. Konečne sa niekto so mnou rozprával, veril mi. Rozobrali sme vtedy všetko – jeho správanie, konanie, pričom pani Borzová spomenula všetky možnosti – ako situáciu možno riešiť. Zistila som zrazu, že nie som sama, a že pomoc existuje – sú tu ľudia, ktorí môžu a vedia pomáhať.“ Pani Dominika má veľmi podobnú skúsenosť s kontaktovaním KIT-u: „Už len to, že zrazu tu bola nejaká konkrétna osoba, ktorá Vám chce pomôcť, bolo pre mňa neuveriteľné. Z telefonického rozhovoru som mala pocit, že tejto žene môžem dôverovať. Dala mi pocítiť, že nie som vôbec zbytočná, že sa to celé nedeje mojou vinou, a že i ja mám právo voľby.“

Po prvom kontakte nasleduje komplexná pomoc

Pani Dominika sa následne stretla s právnou expertkou KIT-u, s ktorou viedla onen dôležitý telefonický rozhovor, v kancelárii ADRA a zrazu zistila, že „tu nebola iba táto pani, ale celý tím skvelých ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes… Poskytuje mi nielen právnu, ale aj psychosociálnu pomoc a podporu, a práve vďaka nemu som opäť tou silnou, sebavedomou ženou – s ambíciami a úsmevom na tvári.“ Vďaka Krízového intervenčného tímu sa vymanila spod moci a kontroly násilného manžela, a uvedomila si, že vo zväzku s manželom nežila dôstojný život. Ten nebol vhodný ani pre výchovu ich dcéry – malej Mišky.

Obe klientky KIT-u, pani Dominika i Zuzana, na záver svojich príbehov uvádzajú, ako sa ich životy zmenili, pričom ďakujú práve pracovníčkam ADRA KIT-u. Pani Zuzana dokonca tímu pomáha osobnou účasťou a zapája sa do verejných diskusií, organizovaných nielen pre obete násilia. Svoje konanie vysvetľuje takto: „Svoj príbeh odovzdávam ďalej ako motiváciu aj inšpiráciu pre ostatných s tým, že pomoc existuje a že sú tu ľudia, ktorým na nás záleží. Len ich pomoc treba vyhľadať.“

Všímať si varovné signály u najbližších

Členky KIT-u vyzdvihujú dôležitosť podpory zo strany rodiny, priateľov, ako aj širšieho okolia, ktoré by nemalo akceptovať čoraz redší kontakt a postupnú izoláciu (riadenú partnerom obete), ale všímať si možné zmeny a varovné signály. Tiež včasná intervencia zo strany odborníkov a odborníčok z jednotlivých oblastí (právna pomoc, psychológická podpora, sociálna rehabilitácia atď.) dokáže podchytiť každú jednu klientkinu potrebu a pomôcť jej znova vybudovať dôstojný život.

Daniela Borzová, právnička a vedúca KIT-u upozorňuje, že veľká časť klientiek zažila podobné situácie, ako pani Zuzana a Dominika: „Ich príbehy sú akoby písané cez kopirák. Naše klientky však často zažívajú nielen násilnícke a manipulantívne správania nielen zo strany jej partnera, ale aj zo strany kompetentných, teda polície. Odborne sa tomu hovorí sekundárna viktimizácia, kde je žena ako obeť vystavená neodbornému správaniu zo strany štátnych a verejných orgánov.“ Aj pre takéto prípady je zriadený Krízový intervenčný tím organizácie ADRA Slovensko, ktorý zasahuje komplexne a priamo v teréne.

Text: Boba M. Baluchová, Foto: UN Women a ADRA